videní: 1.2K
V prvej časti článku sme sa pozreli na pôvod zlatého mesta a ako vznikol mýtus o meste Eldorádo, kde mali byť budovy a aj celé ulice postavené zo zlata. Taktiež sme sa pozreli na to, že ako prvý rituál, ktorý stál za zrodom legendy opísal Gonzalo Fernández de Oviedo v roku 1534. Pozreli sme sa spoločne na pád mýtu a bagrovanie dna lagúny Guatavita či topografické prieskumy na vyvrátenie pravdivosti legendy od Nemca menom Humboldt. V rámci druhej časti sa spoločne pozrieme na dobrodruhov, ktorých hnala zlatá horúčka po stopách Eldoráda.
Jedným z prvých pátračov po stopách Eldoráda, o ktorom sa zachovala písomná zmienka, bol nemecký prieskumník Ambroise Alfinger. Medzi rokmi 1529 a 1538 zorganizoval viacero expedícií do krajiny kondorov (dnešná Kolumbia), ktoré financoval zo ziskov z obchodu s otrokmi. Alfinger, zaslepený chamtivosťou, neváhal vyhubiť akýkoľvek indiánsky kmeň, ktorý mu vošiel do cesty, keď sa plavil po rieke Magdalena. Za svoju bezohľadnosť však zaplatil tým najdrahším čo mal – životom – počas jednej z expedícií ho otrávili Indiáni.
V roku 1537 sa dobrodruhoviGonzalovi Jimenézovi de Quesada, bývalému právnikovi, podarilo získať kontrolu nad územím Cundinamarca (Kolumbia), ktoré obýval indiánsky kmeň Muiscov. Ako rytier z Eldoráda dobyl obliehané územie. Sávne vížazstvo mu zabezpečilo veľké bohatstvo v podobe zlata a diamantov, ale ani sám Jimenéz de Quesada nenašiel žiadnu stopu po kráľovstve Eldorádo. Namiesto toho, aby jeho skúsenosť ostatných dobrodruhov odradila, mnohí sa vydali po jeho stopách v domnienke, že urobil zásadnú chybu pri určovaní polohy zlatého mesta, ktorého súradnice by sa mali hľadať ďaleko od nedávno dobytej oblasti Cundinamarca. Odvtedy sa v hľadaní Eldoráda pokračovalo mnohými smermi, ale žiadny z nich neposkytol dôveryhodné fakty o jeho polohe. Medzi mnohých výskumníkov, ktorí sa márne pokúšali objaviť bájne zlaté kráľovstvo patrili aj Jorge de Spira, Diego de Ordás, Gonzalo Pizarro a ďalší.
