TOP 10

9 faktov o planéte Zem, ktoré nás v škole nenaučili

Zem

videní: 714

Pokiaľ ide o našu domovskú planétu Zem, považujeme ju za relatívne preskúmanú a zdá sa, že nás nič nedokáže prekvapiť. No opak je pravdou. 

Tak napríklad Zem často voláme “modrá planéta”, no vedci v skutočnosti tvrdia, že nie vždy bola naša planéta modrá. Navyše, mesiac nie je jediným satelitom Zeme. Existuje oveľa viac zaujímavostí, ktoré o našej domovskej planéte nevieme. Práve preto sa to pokusíme napraviť postredníctvom tohto článku. 🙂

1. Mesiac bol súčasťou Zeme

Large Asteroid closing in on Earth

Vedci predpokladajú, že náš Mesiac vznikol v dôsledku zrážky našej planéty s ďalším veľkým objektom. Kolízia viedla k odtrhnutiu malého kusu Zeme, ktorý sa neskôr stal jej satelitom.

2. Magnetické pole Zeme sa mení

o_planete_zem_2

Sme zvyknutí vnímať magnetické pole zeme ako konštantné. To ale, samozrejme, nie je pravda. Magnetické pole sa neustále mení. Podľa vedeckého výskumu sa pole od 19. storočia presunulo približne o takmer 1000 kilometrov a jeho centrum na južnej pologuli sa teraz nachádza nad Južným oceánom. Rok za rokom sa rýchlosť pohybu magnetického poľa zvyšuje, až kým nedosiahne svoj vrchol. Potom sa pohyb opäť spomalí.

3. Podivná gravitácia

Astronaut in outer space against the backdrop of the planet earth. Elements of this image furnished by NASA.

Vzhľadom na to, že Zem nie je dokonale guľatá, jej hmotnosť je rozložená nerovnomerne. Rozdiel v jej hmotnosti spôsobuje kolísanie gravitácie na rôznych miestach na Zemi. Jednou z týchto anomálií je Hudson Bay v Kanade. Gravitácia je tam nižšia než na iných miestach.

4. Zem má ďalšie satelity

Orbital view on an extraterrestrial Earth-like planet with atmosphere and its two moons in space

Niektorí vedci sa domnievajú, že naša planéta má druhý satelit. Podľa výskumu sa okolo Zeme otáča ďalší vesmírny objekt. Nie je to však vždy ten istý objekt, ale ide skôr o dočasné satelity. Predpokladá sa, že gravitačné pole Zeme niekedy priťahuje veľké asteroidy, a tie pokračujú v sledovaní našej planéty po nejaký čas, kým sa “odtrhnú” a stratia v nekonečnom vesmíre.

[adrotate group=”11"]

5. “Mesiactrasenie”

o_planete_zem_5

Aj Mesiac zažíva zemetrasenia. Nestávajú sa však tak často, ako na našej planéte, a zvyčajne sa vyskytujú oveľa hlbšie, bližšie k jadru Mesiaca. Vedci sa domnievajú, že je to spôsobené príťažlivými silami Slnka a Zeme.

6. Ukryté zlato

Gold globe - metal earth with realistic topography - asia, 3d render

Ak by sa nám podarilo dostať zlato, ukryté v útrobach Zeme, na povrch, bolo by ho toľko, že by dokázalo pokryť celú našu planétu zlatou vrstvou do výšky pol metra.

7. Zem bola fialová

o_planete_zem_7

Vedci na University of Maryland predpokladajú, že v minulosti bola naša planéta fialová. Staroveké mikróby mohli využívať iné molekuly na spracovanie slnečného žiarenia, namiesto chlorofylu. Tieto molekuly mohly mikróbom poskytovať fialový nádych, a preto aj celá naša planéta mohla byť fialová.

8. Budúci rok môžeme zažiť menšiu dobu ľadovú

o_planete_zem_8

Slnko má na povrchu slnečné škvrny, ktoré zvyknú “prasknúť”, čo naznačuje, že hviezda je v súčasnosti v aktívnej fáze. Avšak z neznámych dôvodov tieto škvrny začínajú miznúť z povrchu Slnka. Niečo podobné sa stalo v 15. storočí, kedy fenomén s názvom Malá doba ľadová spôsobila obrovskú klimatickú zmenu na Zemi. Výsledkom toho, bolo sťahovanie národov, pri ktorom Island a Fínsko opustila asi tretina populácie. V tom čase boli Vikingovia nútení opustiť Grónsko. Malá ľadová doba trvala niekoľko storočí až do konca 19. storočia.

Dnes vedci začínajú pozorovať rovnaké správanie povrchu Slnka a veria, že hviezda sa chystá vstúpiť do chladnej fázy, ktorá v roku 2019 povedie k ďalšej Malej dobe ľadovej na Zemi.

9. Vo vesmíre existuje takmer presná dvojička Zeme

o_planete_zem_9

HD 904790 je názov planéty, ktorá bude v budúcnosti osídlená ľuďmi. Planéta sa nachádza v rovnakej galaxii ako Zem a má potrebné vlastnosti, aby na nej mohol existovať život, ako je atmosféra, podnebie, prírodné zdroje a dokonca aj sladká voda. Podľa výpočtov astronómov nám ale bude trvať 300.000 rokov, aby sme sa vôbec k HD 904790 b dostali.

Zdroj: BrightSide | depositphotos | DOGMACERO/wordpress topdesat

b
Komentáre
Hore