Zaujímavosti

Ako vyzerá psychiatrická liečebňa? Toto sú reálne skúsenosti

psychiatrická liečebňa

videní: 5.5K

Ľudia si často myslia, že psychiatrická liečebňa vyzerá ako vo filme. Táto žena sa však rozhodla zdieľať svoje reálne skúsenosti z pobytu v takejto nemocnici, aby ukázala ľuďom, ako to vyzerá v skutočnosti a že to nie je až také zlé. Si zvedavý, čo sa skrýva za dverami s nápisom “Psychiatrická liečebňa”? My ti to dnes ukážeme.

“Na začiatku januára som sa ocitla v situácii, v akej som nebola posledné dva roky. Moje duševné zdravie na tom nebolo najlepšie a ja som sa cítila naozaj zle. Všimla som si to a hľadala som podporu. Odborníci usúdili, že je bezpečné, aby som zostala doma a čakala na voľnú izbu v liečebni. Onedlho mi krízový tím našiel voľnú posteľ v miestnej nemocnici.

V tomto ohľade som mala šťastie. Často sa totiž stáva, že boj o voľné miesto v psychiatrickej liečebni trvá omnoho dlhšie. Takisto som mala šťastie, že môj pobyt v tomto zariadení bol pomerne krátky a ja som už doma.

Myslím si, že je dobrý nápad podeliť sa o svoje skúsenosti s ostatnými ľuďmi, aby som vyvrátila určité stereotypy, ktoré kolujú o podobných zariadeniach. Psychiatrická liečebňa nemusí byť nutne taká zlá, ako sa hovorí a niekedy len tento strach zabráni človeku, aby vyhľadal pomoc, ktorú bezodkladne potrebuje.

Toto je moja izba, ktorú mi pridelili. Bolo tu príjemne až na to, že z bezpečnostných príčin sa nedal vypnúť radiátor ani otvoriť okno viac ako na jeden prst.

Bola to dosť priestranná izba, pretože musí byť prístupná aj pre ľudí na invalidných vozíkoch. Na stenu sa dokonca pokúsili dať motivačný citát, ktorý sa však odlúpol.

Všimnite si zástrčky. Pre mňa boli trochu nadbytočné, keďže mi nedovolili mať pri sebe nič s káblom, kvôli hrozbe obesenia pacientov. Sú tu vlastne iba pre upratovačky, aby mohli izbu upratať. Všeobecne tu nenájdete veľa miest, na ktoré by ste mohli niečo priviazať. Dokonca aj toalety majú iné sedadlá.

Toto je pohľad na chodbu. Bola som na uzamknutom oddelení, ktoré som nemohla opustiť bez vedomia a súhlasu lekárov. Riskovala by som tým zadržanie proti svojej vôli pre vlastnú bezpečnosť. Počas dňa môžeme ísť so súhlasom lekára na malý dvor. Ďalej je tu jedáleň, ktorá je otvorená väčšinu dňa. Vidíte to zrkadlo v pravom hornom rohu? Je to pre sestry, ktoré majú na tej strane izbu. Aby videli, čo sa deje za rohom na chodbe. Ďalšie z mnohých bezpečnostných opatrení.

Toto je spoločenská miestnosť, ktorá je omnoho väčšia. Televízor je zapuzdrený v drevenej škatuli a navyše sa od neho stratil ovládač, takže prepnutie programu je naozaj obtiažne.

Späť do mojej izby. Toto je moja skriňa. Priestor na vešanie oblečenia je, samozrejme, zbavený tyče, aby sa tam náhodou niekto neobesil.

Toto sú veci, ktoré mi poskytla nemocnica. Pyžamo, šampóny, sprchový gél, antistresová loptička a vrecko levandule. Taktiež dotazník spokojnosti so službami, ktorý som mala vyplniť po pobyte. Okrem toho som si priniesla nejaké vlastné toaletné potreby, hlavne tie ženské. A guličkový dezodorant. Spreje sú totižto zakázané.

Priniesla som si aj vlastnú zábavu, keďže viem, aká môže byť nudná psychiatrická liečebňa. Mali sme zakázané používať pero bez dozoru, avšak ja som to mala voľnejšie trochu voľnejšie, keďže lekár to vyhodnotil ako bezpečné. Tá zelená vec sa volá spleť a je to prevratná vec, ktorá pomáha pri pocite úzkosti.

Na tretí deň som sa stretla so psychiatrom. Toto stretnutie neodpadlo dobre. Mala som pocit, že ma vôbec nepočúva a odišla som z miestnosti s hnevom, Zvyšok dňa som vzlykala v izbe. Potom prišla sestra, aby mi vzala moje šnúrky z topánok. Myslela si, že by som ich mohla použiť na samovraždu. Zvyšok týždňa som sa cítila v mojich topánkach smiešne.

Tu je niekoľko obrázkov. Prvý je omaľovánka, ktorú som vyfarbila. Druhý je mojím dielom. Zobrazuje oči, ktoré ma sledujú, akoby som bola nejaký experiment. Tento pocit sa vo mne spúšťa, keď som v strese. Tretí je darček od jedného dievčaťa, ktoré ľuďom kreslilo ich obľúbené veci.

Všetci v nemocnici boli nápomocní a veľmi ochotní. Prejavovali mi naozajstnú podporu. Aj personál bol skvelý. Iba trochu prepracovaný a unavený. V tomto zariadení som sa ocitla, pretože mám diagnostikovanú poruchu osobnosti a depresie, ktoré vedú k samovražedným sklonom. Teraz sa už však cítim oveľa lepšie a verím, že sa čoskoro vrátim opäť do práce.

Chcela som ukázať ľuďom, ako vyzerá psychiatrická liečebňa naozaj. Aby sa nebáli požiadať o pomoc. Mne to veľmi pomohlo. Podpora v tomto zariadení bola obrovská. Som vďačná, že som stále tu.”

Zdroj:  BoredPanda | topdesat

b
Komentáre
Hore