II. svetová vojna

Nacisti spravili z nedobytnej pevnosti koncentračný tábor

nacisti

videní: 2.2K

Pevnosť Breendonk bola postavená na obranu mesta Antverpy. Bola to súčasť druhej obrannej línie mesta, spolu s ďalšími novopostavenými pevnosťami. No počas druhej svetovej vojny našla úplne iné uplatnenie. Nacisti si z nej spravili pracovný a tranzitný tábor, v ktorom svojich väzňov brutálne mučili a vraždili.

Keď nacisti napadli v roku 1940 Belgicko, tak si z pevnosti Breendonk spravili pracovný tábor. V ňom spočiatku držali iba židov, no neskôr aj komunistov a iných politických väzňov. Prví väzni sa do tábora dostali v septembri v roku 1940. Väčšina z nich v tábore pracovala. Odstraňovali valy a násypy, čistili vodnú priekopu okolo celej pevnosti a neskôr sa podieľali na stavebných prácach. Žili tu v nehostinných podmienkach. Nemali dostatok vody, jedla a spánku. Taktiež sa na nich podpísalo neustále týranie a mučenie zo strany vojakov, ktorí väzňov často aj zabíjali.

Zdroj: warhistoryonline.com

Zdroj: warhistoryonline.com

Väzni boli uzamknutí v komorách, ktoré boli vybavené poschodovými posteľami. V jednej takejto komore žilo naraz aj 48 väzňov. Na konci týchto miestnosti boli dva malé stolíky s niekoľkými stoličkami. Jedlo sa podávalo dvakrát denne a pozostávalo z dvoch šálok kávy, chleba a polievky. Počas dňa boli nútení odstraňovať sutiny, ktoré sa v pevnosti nachádzali ešte od prvej svetovej vojny. Za celú existenciu tábora bolo vyvezených až 300 000 metrov kubických kameňov, piesku, hliny a rôzneho iného materiálu.

Zdroj: warhistoryonline.com

Zdroj: warhistoryonline.com

Breendonk ako zajatecký tábor rástol celkom rýchlo. To viedlo k preprave väzňov do iných táborov, ako Neuengamme a Bergen Belsen. Podľa dostupných informácii sa tu každý väzeň zdržal približne 3 mesiace. Aj taká krátka doba stačila na to, aby si väzeň siahol na dno svojich fyzických a psychických síl. V určitom okamihu sa v Breendonku prestriedalo viac ako 700 mužov a žien. Čoskoro si tento tábor zaslúžil pomenovanie “Hell of Breendonk”. V noci boli náhodní väzni zobudení a odvedení do miestnosti určenej na mučenie. Väzni boli zavesení na strop s rukami za chrbtom a následne boli mučení. Ostatní väzni však nemali ani z ďaleka pokoj. Dvere v mučiarni ostali schválne pootvorené, aby zbytok väzenia počul, aké strašné veci sa v tejto mučiarni odohrávajú. Takto sa nacistom darilo podlamovať psychiku aj ostatným väzňom, keďže nikdy nemohli vedieť, kedy budú na rade práve oni. V mučiarni sa dokonca nachádzala aj malá miestnosť, ktorá bola určená pre ďalšieho väzňa v poradí. Riaditeľom tohto tábora bol Philipp Schmitt. Tento nacistický dôstojník z radov SS bol poriadne zvrátený, keďže miloval mučenie a všetko mu aj podriaďoval. Jeho metódy boli tak brutálne, že ho dokonca krotili aj samotní dozorcovia, ktorí boli taktiež z jednotky SS.

Zdroj: warhistoryonline.com

Zdroj: warhistoryonline.com

Väzni, ktorí nedodržiavali prísne pravidlá, boli umiestnení do malých miestností. V týchto miestnostiach bola jedna doska, ktorú mohli využívať na spanie alebo sedenie. Počas dňa od 6:30 do 20:00, im bola doska odobraná a väzni museli stáť uprostred miestnosti. Samozrejme bez toho, aby sa dotkli niektorej zo stien.

Zdroj: warhistoryonline.com

Zdroj: warhistoryonline.com

Po oslobodení tábora bola pevnosť využívaná na držanie členov nacistickej strany, kým sa v roku 1947 nestala oficiálnym pamätníkom. Od tej doby sa pevnosť využíva ako múzeum. Breendonk je pomerne neznáme miesto z vojny. Na tomto strašlivom mieste sa zachovalo naozaj množstvo vecí. Aj preto sa z Breendonku vybudovalo múzeum, aby sme všetci videli, aké hrôzy boli páchané na ľuďoch počas druhej svetovej vojny. Pri návšteve tohto miesta budete mať pocit, že čas sa zastavil. Pevnosť bola vybudovaná za účelom obrany mesta, no vďaka nacistickým dozorcom a samotnému riaditeľovi sa z pevnosti stal koncentračný tábor, v ktorom našlo množstvo väzňov svoju smrť.

 

Zdroj: warhistoryonline | topdesat

b
Komentáre
Hore