TOP 10

TOP 10 udalostí, ktoré prispeli k objavovaniu vesmíru


videní: 4.2K

Od začiatku nášho druhu, sme upierali naše pohľady k oblohe a snažili sa tým nájsť odpovede na rôzne otázky. Najskôr boli nebeské telesá v očiach ľudí označované za symboly bohov, ktoré k nim priraďovali. Od vtedy však máme za sebou dlhú cestu vývoja, kde sme dokázali do vesmíru poslať rakety, družice a rôzne iné telesá, a dokonca sme sa poprechádzali aj po našom najbližšom susedovi – Mesiaci. Poď sa teda spolu s nami pozrieť na TOP 10 udalostí, ktoré sa odohrali počas preskúmavania vesmíru.

 

[adrotate group=”11"]

 

10. Pristátie sondy Curiosity

Autor: NASA / wikipedia.org

Autor: NASA / wikipedia.org

Doteraz najkomplexnejšia a najdrahšia misia na planéte Mars. Jedná sa o viac ako 900 kg vážiaci rover. Inovatívnym a pomerne zložitým manévrom úspešne pristál v kráteri Gale 6. augusta 2012. Všetko sa udialo v rámci obmedzeného času – 7 minút. Curiosity pri pristávaní musel úplne zastaviť z počiatočnej rýchlosti približne 20 000 km/h a vykonať tak jemné pristátie na povrchu Marsu.

9. Misia ExoMars 2016

Autor: Frank Vincentz / wikipedia.org

Autor: Frank Vincentz / wikipedia.org

Misia bola spustená začiatkom roka 2016 a je vyvrcholením spolupráce ESA a RFSA na zistenie, či na povrchu Marsu niekedy v minulosti alebo v súčasnosti existovala nejaká forma biologickej aktivity.

8. SpaceX Dragon

Autor: NASA / wikipedia.org

Autor: NASA / wikipedia.org

Kto je to Elon Musk, sme si povedali už v minulom článku. SpaceX zapísal do histórie v roku 2012, kedy sa SpaceX Dragon zúčastnila ako 1. súkromná kozmická loď zásobovacej misie na ISS. Bezpilotná kozmická loď úspešne doručila zásoby a bezpečne sa vrátila na Zem. Zároveň tak vydláždila cestu pre komerčné vesmírne lety.

7. Misia Voyager

Autor: NASA / wikipedia.org

Autor: NASA / wikipedia.org

Voyager 1 a 2 (Cestovateľ 1 a 2) sú kozmické sondy, ktoré sú súčasťou úsilia NASA, porozumieť medzihviezdny priestor a sú zodpovedné za to, čo sa považuje za jediný najvýrečnejší obraz našej planéty. Voyager 1 bol pôvodne určený na preskúmanie Jupiteru, Saturnu, ich mesiacov a prstencov. Voyager 2 je zatiaľ jedinou sondou, ktorá dokázala preskúmať 4 planéty Jupiter, Saturn, Urán, Neptún a to vďaka priaznivému usporiadaniu planét, ktoré nastáva raz za 175 rokov, a súčasne jedinou, ktorá preskúmala Urán a Neptún. Obe sondy nesú na svojej palube medenú pozlátenú gramofónovú platňu, ktorá nesie posolstvo prípadným nálezcom sondy.

6. Sondy Pioneer 10 & 11

Autor: NASA Ames Research Center / wikipedia.org

Autor: NASA Ames Research Center / wikipedia.org

Medziplanetárne prieskumné sondy boli súčasťou vesmírnej misie Pioneer s cieľom preskúmať vnútorné a vonkajšie planéty našej slnečnej sústavy. Najvýznamnejšie o všetkých sond tejto misie, Pioneer 10 a 11 nesú zlaté plakety na ktorej je vyobrazený muž a žena, rovnako aj naše umiestnenie v priestore, ktoré je zapísané na povrchu plakety.

5. Kometárna sonda Rosetta (ESA)

Autor: ESA / wikipedia.org

Autor: ESA / wikipedia.org

Kometárna sonda Európskej kozmickej agentúry doletela po desaťročnej misii v roku 2014 ku kométe 67/P Čurjumov-Gerasimenko. Sonda bola navedená na obežnú dráhu kométy a na jej povrchu vysadila malé pristávacie puzdro Philae vybavené prístrojmi na priame skúmanie kometárneho jadra. 30. Septembra 2016 pristála na povrchu kométy aj samotná sonda, čím sa jej misia skončila. Okrem získavania snímok, sonda taktiež zozbierala informácie o hustote a zloženia plynov kométy, plazmy, hustote prachu a povrchovej teplote kométy. Taktiež mapovala jej gravitačné pole. Informácie zo sondy sa budú analyzovať ešte celé roky.

4. Kozmická sonda Cassini

Autor: NASA / wikipedia.org

Autor: NASA / wikipedia.org

Prvá planetárna sonda na obežnej dráhe Saturnu, ktorá aktívne odovzdávala údaje o obrej planéte a jej satelitoch. Zapísala sa do histórie aj ako prvá sonda, ktorá pristála na niektorej z vonkajších planét Slnečnej sústavy. Sonda vznikla spoluprácou americkej organizácie NASA, západoeurópskej organizácie ESA a talianskej kozmickej agentúry ASI.

3. Hayabusa 2

Autor: JAXA / wikipedia.org

Autor: JAXA / wikipedia.org

Je japonská sonda agentúry JAXA, s podobným cieľom ako sonda Rosetta. Rozdiel je v tom, že táto sonda má pristáť na asteroide Ryugu, zozbierať vzorky a priviezť ich naspäť na Zem. Sonda nesie až 7 puzdier, ktoré budú použité na zhromažďovanie vzoriek z povrchu Ryuga. Hayabusa 2 by mala doletieť k asteroidu v roku 2018.

2. Kepler

Autor: NASA/JPL-Caltech/Wendy Stenzel / wikipedia.org

Autor: NASA/JPL-Caltech/Wendy Stenzel / wikipedia.org

Pretože sme zistili, že naša planéta je len jednou z mnohých vo vesmíre, začali sme sa pýtať koľko iných svetov môže existovať mimo našej hviezdnej sústavy. Kepler Space Observatory pomohol vedcom pochopiť rozľahlosť vesmíru, keď potvrdil vyše 2000 exo-planét, z ktorých 21 môže byť vhodných pre život. Teleskop detekuje drobné odchýlky v jasnosti hviezd a zisťuje, či planetárne teleso obieha okolo hviezdy a neskôr analyzuje dáta jeho veľkosti a rovnako aj jeho zloženia.

1. Program Apollo

Autor: NASA / wikipedia.org

Autor: NASA / wikipedia.org

Pravdepodobne najťažší a najrizikovejší let človeka do vesmíru. Program Apollo podnietil zvedavosť celého sveta tým, že sa mu podarilo dopraviť človeka na Mesiac. Pristátie prebehlo 20. júla 1969, kedy astronauti Neil Armstrong a Buzz Aldren urobili prvé kroky po mesačnom povrchu. Prvé slová, ktoré Neil povedal, ostanú navždy zapísané v histórii: „Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo“.

BONUS: Sputnik 1

wikipedia.org

Samozrejme, nesmieme zabudnúť na prvú umelú družicu Sputnik 1. Tá odštartovala kozmickú éru ľudstva v roku 1957. Vznikla v rámci vesmírnych pretekov medzi USA a ZSSR. Sovieti sa rozhodli urýchliť existujúci program a vypustiť na obežnú dráhu čo najjednoduchšiu družicu s hmotnosťou do 100 kg. Bola “núdzovým riešením” a obsahovala iba vysielač, ktorý od 4. októbra do 25. októbra vysielal pípavý signál. Tento signál sa zároveň vo svojej dobe stal symbolom začiatku kozmickej éry. Signál umožňoval skúmanie skreslenia pri prenose z obežnej dráhy a teda aj vlastnosti atmosféry a ionosféry. Sputnik 1 obiehal Zem do 4. januára 1958, kedy po 1 440 obletoch vstúpil do zemskej atmosféry a následne zhorel.

Pípavý signál Sputnika 1

b
Komentáre
Hore

Súbory cookie pomáhajú zlepšovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. viac info...

Súbory cookies sú malé textové súbory, ktoré sa umiestnia vo vašom počítači alebo zariadení pri návšteve našej webovej stránky. Tým, že používame súbory cookies nedochádza k porušovaniu zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov, nakoľko ich používaním nezhromažďujeme osobné údaje a ani ich neposkytujeme sprostredkovateľom resp. tretím stranám. Každý užívateľ prezeraním tejto našej webovej stránky súhlasí s ich používaním a ukladaním do svojho prehliadača. O tejto skutočnosti ste upozornený pri návšteve našej webovej stránky a svoj súhlas prejavujete ďalším prezeraním našej webovej stránky. Ak užívateľ nesúhlasí s používaním súborov cookies, našu webovú stránku nenavštevuje alebo súbory cookies aktívne vymažte alebo zablokujte. Ak dôjde k odmietnutiu používania cookies, našu stránku budete môcť naďalej navštíviť, avšak niektoré funkcie nemusia fungovať správne.

Súbory cookies sa ukladajú do počítača užívateľa, aby mu umožnili prístup k rôznym funkciám. Súbory cookies používame na zvýšenie efektivity Vašich návštev na našej webovej stránke. Súbory cookies používame na účely zapamätania predvolieb prehľadávania a to napríklad veľkosti textu, uprednostňovaného jazyka, predvolieb farieb atď. čo nám umožňuje jednoduchšie prechádzanie našou stránkou, a zhromažďovanie analytických informácií a to napríklad počtu návštevníkov na našej webovej stránke. Cookies nám umožňujú lepšie zhromažďovať informácie o používaní našej webovej stránky. V ich údajoch však v žiadnom prípade nezhromažďujeme vaše osobné údaje a informácie. Ukladá sa len jedinečný identifikátor relácie, ktorý nám umožňuje opätovne načítať profil a predvoľby užívateľa pri vašej ďalšej návšteve webovej stránky.

Na prevádzku našich webových stránok používame rôzne typy súborov cookie:
(a) súbory cookie relácie, ktoré sú dočasne uložené v počítači alebo zariadení počas relácie prehľadávania a po jej ukončení sa odstráni a
(b) trvalé súbory cookie, ktoré sa uchovávajú v počítači dlhší čas. Tieto trvalé súbory cookie môže užívateľ vymazať.

Reklama – Pomocou týchto súborov cookie môžeme dynamicky zobrazovať reklamy tretích strán na našich webových stránkach. Naše webové stránky tiež môžu obsahovať prvky, ktoré nastavujú súbory cookie za subjekty tretej strany, napr. tlačidlo „Like“ služby Facebook alebo tlačidlo „Tweet“ služby Twitter, či Google Plus a pod.

Ponuka prevažnej časti prehľadávačov obsahuje možnosti konfigurácie nastavení t.j. prehľadávač zvyčajne obsahuje možnosti ako napr. povolenie súborov cookie, prezeranie súborov cookie, zakázanie všetkých alebo vybratých súborov cookie atď. Ďalšie informácie o správe súborov cookies môžete nájsť na týchto adresách…

Zatvoriť