Zaujímavosti

Máme šancu prežiť nukleárny výbuch?


videní: 11.4K

Častice rádioaktívneho spádu v malom množstve nám nedokážu nijak ublížiť. V súčasnosti je rádioaktivita všade okolo nás, hoci si to neuvedomujeme. Avšak ak by došlo k nuklárnemu útoku, obrovské množstvo týchto častíc rádioaktívneho spádu by padali na zem a spôsobovali by choroby a smrť v oblasti spádu.

Vedci odhadujú, že na svete je v súčasnosti viac ako 10.000 nukleárnych zbraní. Na zničenie Severnej Ameriky by mohla stačiť približne jedna štvrtina, samozrejme, záleží na ich veľkosti. Na celú planétu by potom bolo treba približne 15.000 týchto hlavíc. Svet je teda na dobrej ceste k sebazničeniu.

Určite si už videl záznam výbuchu atómovej bomby – tá explózia, tá sila, tá skaza. Avšak to je len začiatok všetkého, čo je spojené s atuómovými bombami. Od roku 1923 zomrelo pri leteckých nehodách približne 53.000 ľudí. Vďaka atómovým bombám umrelo 220.000 ľudí. A to len pri dvoch útokoch (Hirošima a Nagasaki).

Ničivá sila atómových bômb v roku 1950 vytvorila novú mernú jednotku – „megasmrť“ /megadeath/, ktorá predstavuje jeden milión úmrtí pri nukleárnej explózii. Aby sme porozumeli tomu, aký obrovský dopad má nukleárna explózia na život, stačí sa pozrieť na tie najväčšie nukleárne explózie, ktoré sa udiali na území Severnej Ameriky.

 

Castle Bravo

 

Len 3 sekundy po výbuchu mala ohnivá guľa priemer 6,4 kilometra. Nukleárna bomba Castle Bravo mala silu 15 megaton TNT, atómový hríb dosiahol výšku 39 km a šírku viac ako 96 km. Výbuch bolo vidieť stovky kilometrov ďaleko.

Avšak to, čo nevidíme, sa stalo po výbuchu. Vlastne oveľa neskôr po výbuchu. A následky stále pretrvávajú.

V prípade Castle Bravo bolo vyvrhnutých do ovzdušia takmer 100 tisíc ton koralov a morskej flóry. Obrovské množstvo týchto častíc sa pri výbuchu stalo rádioaktívnymi a vytvorili rádioaktívny spád. Čím vyššie sa tento mrak dostal, tým ďalej ho vietor uniesol. Všade, kde sa dosatli, rozosievali smrť a choroby. Dokonca aj tisícky kilometrov ďaleko.

Rádioaktívny spád z výbuchu Castle Bravo zasiahol viac ako 8.000 kilometrov štvorcových. Rádioaktívny spád je pre nechránených ľudí zväčša smrteľný. Ostrov Rongelap je vzdialený 240 kilometrov od výbuchu a musel byť evakuovaný dva dni po výbuchu. Obyvatelia totiž spozorovali biely prach, teda rádioaktívny spád. V dôsledku neho začali strácať vlasy a objavovali sa im zvláštne fľaky na koži, čo znamenalo celotelové ožiarenie. Obyvatelia sa nemohli na ostrov vrátiť 3 roky a potom ho museli znova opustiť, pretože ostrov nebol bezpečný.

 

 

To najhoršie na nukleárnej bombe nie je výbuch, hoci už ten je dostatočne desivý. To najhoršie je totiž to, čo nie je vidieť – rádioaktívne žiarenie a rádioaktívny prach, ktorý vyzerá ako normálny prach. Avšak kým začneš počitovať účinky rádioaktívneho žiarenia, je príliš neskoro na to, aby sa dali zvrátiť.

Stroncium-90, prvok  známy ako hľadač kostí, sa uvoľňuje pri termonukleárnej explózii. Dostáva sa do pôdy, teda do rastlín, následne do zvierat a končí v ľuďoch, kde sa hromadí v našich kostiach. Jeho polčas rozpadu je 29 rokov – za ten čas spôsobuje rakovinu kostí, či leukémiu.

 

Efekty rádioaktívneho spádu však trvajú extrémne dlho a môžu poznačiť až niekoľko generácií, ktoré postihuje rôznymi genetickými poruchami. S týmito bombami nie je cieľom zabiť každého v dosahu explózie, ani aby všetci zomreli na radiáciu o niekoľko dní neskôr. Ide o to, aby zničili všetky podmienky pre život.

Prezident Eisenhover povedal: „Nemôže existovať tento druh vojny. Jednoducho neexistuje dostatok buldozérov, aby dostali telá z ulíc.“

Ľudia ožiarení od 1.000 do 2.000 grayov po krátku dobu, budú trpieť chorobou z ožiarenia. Ľudia, ktorí dostanú dávku viac ako 6.000 a viac, na mieste umrú. (Gray je jednotka dávky žiarenia – udáva, koľko energie absorboval 1 kg látky, tkaniva alebo orgánu)

Dá sa teda ochrániť pred atómovou bombou? Napríklad v bunkri? Na toto neexistuje jednoznačná odpoveď. Ani tie najmodernejšie bunkre totiž neodolajú priamemu útoku nukleárnej bomby. A navyše v rádiuse niekoľkých desiatokstoviek kilometrov od výbuchu sa začnú obrovské zemetrasenia. Otázne tiež je, ako dlho bude zamorený priestor nad bunkrom a teda či sa v bunkri nachádza dostatočné množstvo potravy a podobne.

Preto nie je tá správna otázka, či ľudia dokážu prežiť nukleárny výbuch. Ani či dokážu prežiť rádioaktívny spád. Ten je totiž zodpovedný za rôzne genetické poruchy a choroby a iné formy utrpenia. Preto je otázkou, či by ľudia vôbec chceli prežiť v prostredí zamorenom rádioaktivitou.

Einsein raz povedal: „Neviem, akmi zbraňami budeme bojovať v tretej svetovej vojne, ale vo štvrtej svetovej vojne sa bude bojovať palicami a kameňmi.“  Otázne však je, či je po tisíckach pokusov atómových bômb život na zemi ešte bezpečný.

 

Video v angličtine si môžeš pozrieť tu:

b
Komentáre
Hore

online geldanlagen geldanlagen